Znovu sa vrátim pár rokov dozadu a zaspomínam si trochu. Vtedy bol môj synček ešte malým, zlatým chlapčekom. Plavé vlásky jemne lemovali jeho úzku, bledú tváričku. Len v lete bol akoby celý z kakaa. Množstvo pigmentu zrejme zdedil po mne, a tak vždy celé leto vyzeral ako malý, plavý černoško. Bolo to veľmi roztomilé dieťa.Príbeh, ktorý som sa vám rozhodla opísať, sa stal práve v letnom období. Ako vždy sme trávili prázdniny u starej mamy na východnom Slovensku, v srdci Šariša, v Prešove. Cestovali sme tam vtedy vlakom. Vrtký prváčik bol veľmi milý a poslušný. Pri cestovaní sa však v ňom vždy prebudil malý čertík. Hýril množstvom energie, a tak ma svojimi aktivitami zamestnával takmer celou cestou. Každú chvíľu sa venoval niečomu inému. Ak ho už prestali baviť tradičné činnosti ako kreslenie, čítanie, pexeso, vymýšľal nové zaujímavejšie aktivity. Jeho veľmi obľúbenou hrou – bola hra na hádanky. Začínal vždy on a vymýšľal začiatočné písmená nejakej veci, ktorá sa nachádzala v blízkom okolí. Na konkrétnu vec nezabudnem nikdy. Veľmi dlho som ju nemohla uhádnuť. Celá zúfalá, som sa asi po neznesiteľne dlhej hodine vzdala. Vec sa začínala na v-----y a nachádzala sa vraj v našom kupé. Ba dokonca, priamo na mne. Do hádanie boli vtiahnutí už aj všetci okolo sediaci, no nikto nie a uhádnuť.
Komentáre
:))))))
Vrabček...
Kordelia,
Lasky