vrabciak

Malé, chutné chlapča vychádzajúc z triedy, vychrlilo na svoju mamku spŕšku takmer nezrozumiteľných slov. Vysvitlo, že zajtra majú v škôlke karneval. Zvedavé, modré očká uprene hľadeli na maminu prekvapenú tvár. Napäto čakali ako na to zareaguje. Narýchlo zvažovala ich možnosti. Horlivé dieťa pohladila po hodvábne jemných, plavých vláskoch. Upokojila ho. Utvrdila v tom, že masku do zajtra bez problémov vymyslia.

Cestou domov sa v jej hlave zrodil nápad. Z malého špunta urobí blonďavého čertíka. Pred večerom si rozložila šijací stroj a pustila sa do šitia. Z čierneho saténu, akoby mávnutím čarovného prútika, vykúzlila dlhý čierny chvost a dve podarené čertove rožky. Potom zo skrinky vytiahla hrubšie červené pančuchy  a rovnakej farby pulóvrik. Obratne nastrihala rovnaké kúsky čiernej vlny a trpezlivo ich našívala na vybrané kúsky detského odevu. O pol siedmej prebehla skúška. Maska sedela ako uliata. Už len ceruzkou na oči domaľovala svojmu miláčikovi obrovské, čierne fúziská. Razom pred ňou stál malý, roztomilý čertík.

Čuduj sa svete, ráno vstal chlapček bez zbytočných prieťahov z postieľky. Dychtivo naháňal mamičku, len aby už bol čím skôr v škôlke. Citlivá, detská dušička sa náramne tešila na svojich malých kamarátov. Šibalské ohníčky sa jagali v jeho nezábudkových očiach. Všetky deti boli nádherné. Nápadité i menej výrazné masky dostali rovnaké ocenenie. Každé dieťa si v ten deň hrdo prinieslo domov diplom a malé sladké prekvapenie.