vrabciak

Dve malé šibalky vždy niečo špeciálne našli. Najprv vymysleli dôkladný plán, a potom už len konali. Raz, na narodeniny, dostali obidve nádherné, tenisové rakety. Nestihli sa v izbičke ani ohriať a už leteli na obrovský dvor vyskúšať tú parádu v praxi. Zrazu dievčatá zbadali, že im chýba tenisová loptička.

„Nič to, zaobídeme sa bez nej. Nábojov na dvore nájdeme dosť,“ vyhlásila razantne staršia z nich. Potom už načiahla ruku po konári, plnom nezrelých, zelených sliviek. Naoberali ich za plné náruče a navŕšili na celkom slušnú kôpku.

Slivky sa od rakiet nádherne odrážali. Spočiatku mali údery slabšie. Vystreľované sa kotúľali po streche domu a pritom komicky hrmotali. Neskôr ich zelené slivky cupitali po opačnej strane domu a ohrozovali nič netušiacich náhodných chodcov. Tí prekvapení, udivene krútili hlavami, a nestačili sa čudovať, odkiaľ sa tie nezrelé plody z čista - jasna nabrali. Naše dievčence sa pri tejto hre náramne zabávali. Ich podozrivý, neustále znejúci hlasný smiech privolal na balkón otecka. Pohľad na zelené kôpky ho utvrdil, že slivky nepadajú z neba, ale ich dve šibalky prehadzujú šikovne z dvora cez strechu na neďalekú ulicu.

Akcia s novými raketami sa skončila fiaskom. Dostali týždňové domáce väzenie a rakety im rodičia schovali až na leto. Pri spomienke na túto príhodu sa však vždy nenápadne pousmejú.