vrabciak

Absolútna osamelosť v manželskom zväzku ju donútila konať. Žili vedľa seba už zo zvyku ako dvaja cudzinci. Neexistovali spoločné ciele, túžby, sny... Žil vždy len sám pre seba. Nehľadel nikdy na potreby svojho najbližšieho okolia. Muž zo situácie vždy vyťažil – mal navarené, upratané, vyžehlené. Na druhej strane - žena zažívala len samé sklamania a žiale. Vždy sa len prispôsobovala. Svoje domáce povinnosti si vykonávala vzorne. Predsa sa nikdy nedočkala poďakovania. Opakovaná replika: „To predsa robí každá žena!“ jej od muža takmer vždy vyrazila dych. Každým dňom očakávala aspoň nepatrný náznak zmeny k lepšiemu. Čakala však márne.

Pomaly strácala aj sama celkový záujem o spoločnú domácnosť. Netešila sa na príchody domov. Posledná odchádzala z práce. Spoločne strávené víkendy sa pre oboch stávali nočnou morou. Po 8 rokoch došli nato, že sa navzájom úplne odcudzili. Nenachádzali spoločnú reč na vzájomnú komunikáciu.

Dochádzalo k častým konfliktom, ktoré bývali neustále. Oplzlé nadávky ženu zraňovali. Pomaly a isto nenápadne posúvali k riešeniu spletitej životnej situácie. Za roky obetavosti, bežných každodenných činností, ktoré vykonávala vždy svedomite, si vyslúžila len nevďak a kopu vulgarizmov. Padali na jej hlavu čoraz častejšie výrazy plné jedovatých slín. Ticho rezignovala. Nad hladinou ju udržiavala len vidina ďalekej, no možno už pokojnej budúcnosti.