vrabciak

Bola tmavá noc. Nočným tichom náhle zarezonoval detský plač. Muž rezko vstal z postele. Vošiel rovno do kuchyne. Otvoril chladničku a vybral z nej nachystanú kojeneckú fľašu s mliečkom. Ohrial ju na miernu teplotu a citlivo vybral z postieľky nádherný, ružový batôžtek. Dievčatko v momente stíchlo. Pootvorilo drobné ústočká a hladne sa prisalo na svoju milovanú fľašu, plnú sladkého mliečka. Pilo hltavo a s chuťou. O chvíľu fľaša zívala prázdnotou. Zručný tatko ešte krátko podržal svoj malý pokladík vo zvislej polohe. Až po tichom odgrgnutí nežne položil spokojne odfukujúce dievčatko znovu do postieľky. Šikovne mu vymenil mokrú plienku a uložil naspäť do voňavej perinky. Bolo pol druhej ráno. Dnes zrejme bude vstávať k malej ešte raz. Vypýta si svoju dávku jedla opäť tesne pred šiestou.

Muž sám z vlastnej iniciatívy odbremeňoval svoju žienku, aspoň od nočných povinností vstávať k malému dieťaťu. Mali dve deti. Vedľa v izbičke spala ich väčšia dcérka. Nežná, malá potvorka s podmanivým úsmevom a neuveriteľne figliarskymi, modrými očkami. Malý huncútik dával mamke poriadne zabrať. Neustále otázky, večná nespokojnosť, ustavičná aktivita morili dennodenne jej mamičku. Aspoň takto sa snažil muž byť užitočný. Jeho aktivity, týkajúce sa domácich prác nepoznali medze. Pomáhal nakupovať, povysával, umyl riad, okúpal dievčatká... Zrejme nebolo práce, ktorú by nezvládol. Vlastne až na jednu – varenie. K tomu si akosi zatiaľ nenašiel žiaden vzťah. Len v tejto aktivite nechával naplno kraľovať svoju manželku.

Ráno už usmiaty trielil vo zvyčajnom čase na autobusovú zastávku. Pracuje vo veľkom podniku ako vedúci pracovník. Obetavý muž je tak v neustálom v pohybe. Cestou z práce vybaví potrebný denný nákup. Doma sa trošku ohreje, niečo skonzumuje. O chvíľku oblečie svoje milované detičky a vezme ich na krátku, večernú prechádzku. A znovu roztáča pravidelný kolotoč svojich každodenných povinností. Zodpovedne sa zhostil svojej úlohy otca, čo poviete? Kiežby takých oteckov bolo viacej.