vrabciak

O razantnej zmene rozmýšľala už dlhšie. Súkromný život jej akosi nevychádzal. Najštedrejší k nej bol vždy len s množstvom nadelenej práce. Začala pomaly bilancovať.

Zrazu sa zapozerala na svoj prežitý život. Posudzovala ho cudzími očami. Na svojej životnej púti prešla už všeličím. Stretla sa s viacerými problémami. Napriek svojej útlosti všetko zvládala grandiózne. Až po čase na ňu pomaly doľahla ťažoba. Začínala byť depresívna. Nostalgia jej zastrela dušu. Nepozorovane sa uzatvorila do seba. Prestala ľuďom dôverovať. Sklamali ju rodičia aj niektorí súrodenci. Zrazu nemala ku komu otočiť svoju tak osamelú, smutnú tvár. Fungovala v podstate na liekoch. Život jej totiž štedro udeľoval len samé trápenia. Ku každému bola až nadmieru tolerantná. Pokorne prijímala svoj údel. Teraz však cítila, že už nevládze ďalej. Začala pomaly starnúť. Sily ju nenápadne opúšťali. Musí dať za svojím životom poslednú bodku. Svoje zdravie si ničiť kvôli nikomu predsa nebude.

Aj tolerancia má totiž svoje hranice. Tie boli už dávno prekročené. Až pohľad na dlhotrvajúce problémy cudzími očami ju akoby prebudil zo zlého sna. Rozhodla sa. Ďalej sa už nenechá ponižovať. Má predsa svoju hrdosť. Má zdravé ruky, práce sa nebojí. Už len aby ju nezradilo zdravie.

Naberie konečne nový, správny vietor do plachát. Skúsi sa ešte popasovať so životom. Možno jej ešte uštedrí do vienka aj nejakú tú radôstku. Bude sa snažiť myslieť pozitívne. Vykročí teraz správnou nohou...