2. časť - pokračovanie
Obrovská bolesť sa rozliala po celom tele. Tíško zostala bezvládne ležať. Nedokázala sa pohnúť. Najviac ju bolelo pravé rameno. Na zemi zbadala drobné kvapky vlastnej krvi. Viac jej naozaj nebolo treba. Náhle sa jej začalo strácať celé okolie. Prepadávala sa do bezvedomia. Nebyť jej priateľky, bolo by to s ňou veľmi zle dopadlo.
Okamžite spacifikovala, jej milovaného koňa – Cyrila neposlušníka a hneď skúšala kamarátku prebrať k vedomiu.
„Soňa, Sonička! Povedz mi, čo ťa bolí? Si zranená? Kde ťa to bolí najviac?“
Zvedavo kládla otázky v rýchlom slede za sebou. Vyzneli dosť hlúpo, ale chcela jej čo najskôr pomôcť. Vyťukala na svojom mobile 112 a zavolala rýchlu pomoc. O chvíľu už záchranka rozrážala horúci, takmer už letný vzduch. Svojím hlasným húkaním na seba pútala veľkú pozornosť širokého okolia.
Vystúpil mladý lekár a dvaja sanitári. Rozvinuli lehátko. Pracovali rýchlo. O chvíľu zabuchli dvere pojazdnej ambulancie. Povetrím zaznelo hlasné:
„Odvediem kone, opatrím Luckyho a hneď dobehnem za tebou, neboj sa...“
Zuzanine slová, však zranená žena nepočula. Ich zvuk zastal kdesi v povetrí. Soňa zostala sama s tromi neznámymi mužmi. Mladý lekár jej ustavične kládol zvedavé otázky. Nechcelo sa jej na ne odpovedať. Ostrá, pálivá bolesť ju mocne gniavila. Jej pravidelné kvílenie narušoval len tichý rozhovor dvoch mladých, zrejme ešte neskúsených sanitárov. Dorazili k veľkej nemocnici. Razom zranenú odvážali na príjem.
Komentáre
Vrabčiačik, teším sa, že si dala na moje slová a skúšaˇš niečo väčšie.
Chcelo by to len zopár technických úprav. Link na predošlý diel a dole napísať, že to bude mať pokračovanie.
ach ,jaj
Zuzka Rozprávkárka
Yola,
Vrabčiačik, nájdeme si niekedy čas, je to jednoduché, vysvetlím ti to...
A teším sa na pokračovanie...
Vrabčiačik..no som zvedavá na zajtra..:-)
Ano
Vrabček...
vrabciacik,
Kordélia a Lasky!
Ahoj, Marián!