vrabciak

 Vo svojom osobnom živote nemal šťastie. Býval so svojimi rodičmi v trojizbovom byte. Bol jedináčikom. Už ako osemnásťročný odišiel z domu a začal žiť samostatne. Po babke získal malý byt. Pomaly si ho upravil podľa svojho vkusu. Pracoval ako obyčajný robotník, a tak peňazí mal vždy len tak akurát. Žilo sa mu ťažko, no predsa bol šťastný. Dokázal sa sám o seba postarať. Naučil sa variť, vedel udržiavať poriadok. Jeho kulinárske umenie mu neskôr síce pridalo aj pár kíl navyše. Zmieril sa s tým veľmi jednoducho. Bol na seba náramne hrdý. Pomaly sa z neho stával súci chlap. Hýril humorom, v kolektíve bol permanentným zabávačom. Doma však býval stále smutný a sám. 

Po roku sa konečne zoznámil so štíhlou, modrookou blondínkou. Citlivá žena, s nežným úsmevom na perách, začala postupne vypĺňať jeho, predtým osamelé, dni. Po čase sa rozhodli pre sobáš. Onedlho čakali spolu bábätko. Boli nesmierne šťastní. Osud sa s nimi ale kruto zahral. Dieťatko tesne pred pôrodom zomrelo. Náhly prísun ľudského šťastia tak prudko a nečakane zatienil náramný smútok. Nežný úsmev sa už nikdy neobjavil na žiaľom strhanej tvári mladej ženy. Mladí, ešte pred nedávnom nádejní, rodičia sa uzavierali do svojich ulít. Ich spoločný život opantal neutíchajúci žiaľ. Pochybili lekári. Dieťa im to však už nikdy nevráti. Byt ostával prázdny. Muž sa čoraz častejšie zastavoval na pohárik, žena pracovala zvyčajne až do večera. Stretávali sa tak čoraz menej. Láska im kamsi uletela do neznáma.

Časom sa manžel pokúsil vniesť do ich života trošku zmeny. Z útulku vzal do bytu malé, hnedé psíča. Postupne naozaj prinieslo do ich smutných dní veľa radosti. Vďačne zapĺňalo ich život svojimi milými roztopašnosťami. Manželia sa však už navzájom veľmi odcudzili. Každý z nich mal svoj vlastný svet.

Situáciu radikálne vyriešila žena podaním žiadosti o rozvod. Pre sudcu to bola len formalita. Keďže tam neboli deti, na prvý krát boli rozvedení. Ostali priateľmi, na viacej im skrátka neostalo síl.

Osamelý chlap sa znova trápil. S tridsiatkou na krku začal s vážnym záujmom prezerať zoznamovacie inzeráty. Bola ich celá kopa, len si z nich vybrať tie pravé. Dlho sa mu nič nedarilo. Stretával množstvo žien, no ani jedna mu nebrnkla na jeho srdcovú strunu. A tak zostával ďalej osamotený. Zrazu sa objavila bytosť, ktorá ho naozaj zaujala. Pôsobila naň veľmi príjemne. Plavovlasá moletka konečne opantala jeho už skoro zatvrdnuté srdce. Dokonca sa k nej aj prisťahoval. Svoj byt predal. Peniažky zaň sa začali postupne nenápadne strácať. Míňali ich spolu veriac, že im to vydrží až do smrti.

Po piatich rokov sa medzi nimi začali objavovať už prvé vážnejšie hádky. Sťažovali sa jeden na druhého. Muž sa znova ocitol vo veľmi zlom postavení. Keďže už nemal vlastný byt ani peniaze, možnosť mal len jedinú. Vysťahovať sa. Odišiel so sklonenou hlavou. Vrátil sa naspäť k svojim starnúcim rodičom. Syna mali veľmi radi a potešili sa mu. V ňom však zostávala už len veľká zatrpknutosť.

Hlavou mu neustále víri nezodpovedaná otázka: „Prečo je ku mne osud taký nespravodlivý?“