vrabciak

Démoni noci jej tancovali pred očami. Zuzana sa prebudila. Preľaknuto hľadela do tmy a nevedela sa narýchlo zorientovať.  Až keď si oči ako tak navykli na šero vedela, že je u svojho snúbenca. Ležal na opačnej strane postele a spokojne odfukoval.  Rada ho pozorovala, keď spal. Pôsobil na ňu tak detsky nevinne. Krátka strapatá štica dokonale vystihovala jeho povahu.  Na chvíľku jej tvár ozdobil jemný úsmev. Michal bol priateľský, empatický a veľmi nežný. Ich spoznávanie trvalo takmer celé tri roky. Tento rok sa jeho správanie trošku zmenilo.  Michal trochu znervóznel. Čakali ich zásnuby a v novembri plánovali svadbu. Po dlhých úvahách dospeli k názoru, že sú si súdení. Nebolo žiadnych prekážok, ktoré by tomuto skutku zabránili.  A predsa sa stalo, čo sa nikdy stať nemalo. Udalosti sa zomleli prirýchlo.

„Spíš?“ zamrnčala ako malé mača do ozveny ticha, ktoré pretínalo čerstvý vzduch izby. Muž sa nepokojne zamrvil a lenivo pootvoril ľavé oko. Vyrušený mapoval situáciu.

„Stalo sa niečo, miláčik?“ zašepkal v polospánku .

„Nemôžem spať,“ hlesla Zuzana hľadajúc jeho teplé rameno.

„Poď ku mne, pritúľ sa a spi,“ nežne si ju pritiahol a hladkal jej zamatovú pokožku. Stočila sa do klbka. Chvíľu nepohnute ležali, až sa im obidvom znova podarilo zaspať. Ťarbavé ráno narušil Michalov hlas.  Znova sa prebudila. Najprv mu celkom dobre nerozumela. Neskôr, keď jeho artikulácia bola už čistejšia, s hlavou plnou rozporuplných myšlienok, načúvala.

„Vierka, nadovšetko ťa milujem,“ Michal nahlas rozprával s nezvyčajnou nehou vo svojom hlase. Vyzeralo to, akoby bol pri plnom vedomí. Všetko by bolo v poriadku až na to, že ona sa nevolala Vierka. Dotkla sa jej clivota. Smútok pomaly sadal na jej, v poslednom čase už konečne veselšie oči. Náhle úplne precitla. Rozmýšľala čo urobiť. V nemom úžase zostala sedieť na posteli a bezmocne si objala kolená. Cítila sa osamelá ako kôl v plote.    

„Čo je to za svet? Už skutočne nemožno nikomu veriť?“  Ako len mohol?“ nechápala. Húfy  zvedavých otázok sa vznášali nad jej hlavou.  Chcela sa zachovať triezvo a konať tak ako jej našepkávalo svedomie. Nechcela ho stratiť. Nadovšetko ho milovala. Rozhodla sa mu položiť jedinú otázku.  Odložila to až keď sa zobudí. Skĺzla potichu z váľandy a tíško odcupkala do kúpeľne.  Chvíľkové maznanie s vlažnou vodou ju úplne prebralo. Prehodila si mäkučký župan a pobrala sa nachystať raňajky. Hlas v jej hlave nedal pokoj, neustále domŕzal. Vôňa čerstvej kávy onedlho privolala Michala do kuchyne.  Tradične ako každé ráno, milo strapatý, Zuzanu pobozkal a sadol si ku káve. 

„Dobré ráno, miláčik,“  slová ostali bez odozvy. Neodpovedala. Zuzana hrdinsky zápasila sama so sebou. Otázku o Vierke zbabelo odsúvala.  Michalovej odpovede sa obávala.  Tie ranné výkriky zneli tak úprimne, až ju od ľaku striaslo.

„Čo je s tebou?“

„Veď vieš, že som v noci dobre nespala, sama neviem, čo mi je, to sa prejde,“ rýchlo zahovorila.

„Dnes máme ten seminár, vieš, čo som Ti minule spomínal. Prídem možno až večer, ale budem na Teba myslieť,“ pokračoval v dialógu Michal.  U Zuzany už pracovala domýšľavosť.

„Vysvetlíš mi, čo pre teba znamená Vierka?“ odhodlala sa Zuzana k útoku.  Pozorne skúmala snúbencovu reakciu. Pri vyslovenom mene snúbencove oči stratili svoju typickú iskru. Zuzane sa pozrel rovno do očí.

„Nechápem ako si sa o Vierke dozvedela?“ začudoval sa Michal. Dlho bolo ticho. Mlčali obidvaja. Ticho narušil Michal.

„To je na dlhý rozhovor, dnes večer Ti všetko vysvetlíme,“ dodal a už v chvate mieril ku dverám. Na rozlúčku strelil Zuzane na líce bozk. Potom už počula len buchnutie vchodových dverí. Ostala sama so svojimi hlodavými myšlienkami. Jej predstava o skvelej budúcnosti sa začala rúcať ako domček z karát. Pokúšala sa na nepríjemnú udalosť vyhodiť z hlavy. O necelú hodinu aj jej kroky smerovali do práce. Svoje zamestnanie milovala. Hneď na začiatku svojej novinárskej kariéry zapadla do mladého kolektívu. Čakala na ňu aj dnes zmes perfektných ľudí. Problémy mala snáď len s kolegom so športovej redakcie, ktorý na svoj šport nenechal dopustiť a bezhlavo presadzoval jeho prioritu navzdory všetkým. Dnes vošla do kancelárie o niečo neskôr ako inokedy. Musela sa veľmi usilovať, aby zamaskovala svoju skutočnú náladu. Cítila sa pod psa. Jej svet sa tejto noci začal nenápadne boriť. Nevedela čo bude ďalej. Mohla len hádať.  

Deň prežila ako v mrákotách. Nezodpovedaná otázka jej nepríjemne dýchala na krk. Nadobudla konečné rozhodnutie. Ak ju Michal klame, ukončí vzťah okamžite. Druhá alternatíva bola pre ňu oveľa lákavejšia. Ak to bol len hlúpy sen, pokúsi sa na všetko zabudnúť? Lenivým pohybom sa dotiahla domov. Okno v kuchyni bolo otvorené, Michal bol doma.  Privítala ju vôňa kávy.

„Ahoj, miláčik,“ počula Michalov hlas.

„Ahoj, Michal“, začula ozvenu svojho zastretého hlasu.

„Dlhujem Ti vysvetlenie, poď sem a sadni si,“ pokračoval.

„Hlavne ma neprerušuj.“

„Vierka bola moja blízka priateľka, ktorá pred troma rokmi zomrela. Mala nevyliečiteľný druh leukémie. Tesne pred jej smrťou sme sa zasnúbili. Zomrela šťastná. Veľmi ma milovala, no láska medzi nami bola čisto platonická. Mala úplne iný charakter ako láska u zdravých ľudí. Keby si Vierku poznala ako ja, pochopila by si úplne všetko.“

Michal dorozprával a v kuchyni ostalo visieť dlho ťaživé ticho. Čakal ako zareaguje na jeho spoveď . Bola prekvapená, váhala ako sa zachovať.  Dlho nehovorila nič.  Podišla tíško k snúbencovi a nežne ho zozadu objala.  Prehovorilo za ňu jej správanie. Keď zacítil jej teplo, otočil sa a silno ju pritúlil k sebe.

„Chcel som Ťa od toho ochrániť, netuším ako si sa o všetkom dozvedela,“ meditoval nahlas Michal.

„Vykrikoval si zo sna. Volal si jej meno. Uisťoval ju o svojej láske. Zobudilo ma to.“

Prepáč,“  Zuzana vycítila, že nechtiac rozjatrila jeho stále čerstvú ranu. Cítila sa hlúpo ako veľké rozmaznané dieťa.