vrabciak

Cez víkend ju znova prevalcoval ťažký mrak únavy. Východisko zo situácie bolo v nedohľadne. Stále sa motala v začarovanom kruhu. Dych nepríjemného vetra jej nemilosrdne búšil v spánkoch. Mokré závoje lístia za oknami pripomínali slzy sklamania. Chlad sa pomaly dvíhal až k jej srdcu. Mala pocit, že sa zmenilo na kus tvrdého kameňa. Zacítila potrebu vykričať svoju neutíchajúcu, tichú bolesť. Zápasila s ňou už pridlho. Snažila sa žiť prítomnosťou, no nedostatok odvahy ju vracal späť do minulosti. To ona bola príčinou smútku a nostalgie. Jej pery sa málokedy zvlnili do úsmevu. Čoraz častejšie prepadávala žiaľu a nepokoj ustavične nahlodával jej čistú dušu. Tmavá noc dávno spievala tichom, ale jej myseľ pracovala na plné obrátky. Vedela, že si zaslúži ďalšiu šancu. Zostávalo len čakať, kedy príde rad aj na ňu. Život je predsa neustály dynamický proces. Nadelí porciu šťastia aj lásky...