vrabciak

Celý svoj život pracoval a žil čestne. Vo svojich spomienkach často zablúdil do minulosti. Pamätal vojnu, biedu aj šťastný život po boku svojej starkej. Bol všedný deň. Urastený muž sa ako obyčajne poberal do práce.  Z domu to nemal ďaleko.  Ráznym krokom sa blížil k neveľkému závodu.   Roky strávil v milovanej mliekarni.  Zanechal tam celú svoju mladosť. Prácu vždy vykonával rád a s nesmiernym zanietením.  Jeho rukami prešlo mnoho učňov. Vždy si ho vážili a ctili za všetky pozoruhodné ľudské vlastnosti, ktorými celý svoj život disponoval. 

Nedeľný večer sa chýlil ku koncu. Svoj čas sa rozhodol venovať  dvom malým vnučkám. Dievčatká deduška zbožňovali.  Sedeli okolo neho ako kuriatka okolo sliepočky a takmer nedýchali.  Rozprával im príbehy zo svojho pestrého života. Často boli dokonale vymyslené. Inokedy to bolo pútavé rozprávanie prežitej reality.  V ten deň sa cítil čudne, akosi slávnostne. Inakosť nezvyčajnej nedele si nevedel vysvetliť. Nutkanie, urobiť drobcom niečo na pamiatku, bolo neodkladné.  Nezaváhal ani na chvíľku. Spoločnými silami vyrobili nádherné kvetinové venčeky. Líšili sa len farebnosťou.  Dievčatá si ich položila na hlávky a s koketným úsmevom žmurkali na deduška. Mama už trikrát volala na svoje malé ratolesti, no im sa ešte nechcelo ukončiť nezvyčajné večerné posedenie. Spolu s dedkom prežívali posledné spoločné chvíle. Nikto z nich to však netušil.

Tesne pred vstupom do závodnej brány sa vysoký muž otočil. Stál na úzkom chodníku a vnímal odporný zvuk bŕzd.  Bol to jeho posledný pohyb. Do závodu už nikdy nevošiel. Vojenské auto sa šialenou rýchlosťou vyrútilo z blízkej zákruty.  Nekontrolovane vyšlo na chodník, kde stál. Bol to krátky osudný okamih. Nastala okamžitá smrť. Muž ležal nepohnute vo veľkej kaluži krvi. Vodič bol v šoku a mladý vojak, ktorý náhodne išiel okolo, sa len díval a mlčal.  Pred očami práve uvidel smrť, ktorá nezmyselne ukončila jeden vzácny ľudský život.