vrabciak

Pôsobila na neho vždy tajomne. Bola veľmi vzdialená jeho obyčajnému naturelu. Na takúto nežnú, krehkú ženu by si v živote ani len nepomyslel. Životom otesaný muž mal dosť vyhranený vkus. Nepáčili sa mu všetky ženy. V každej z nich nachádzal niečo iné. Tu osobité kúzlo, tu nádherné prsia, dlhé nohy, či hodvábne ľanovo-žlté vlasy. Ženu vnímal ako nádherne urobenú ľudskú bytosť - dokonalý výtvor prírody.

Pravdaže ak sa mu naskytla príležitosť, využil ju. „Donchuanstvo“ s ním bolo späté. Stretli sa náhodou. Takmer sa zrazili pri obchodnom dome. Galantný mladý muž dával dámam vždy prednosť. Zľahka sa pokúsil nadviazať ľahký rozhovor. Flirtoval s úžasným šarmom. Len malé percento oslovených žien mu odolalo. Mal v sebe úžasne bohatú dávku sexapelu.

S neskrývaným šarmom, jemu vlastným, aj jej položil jednoduchú otázku: „Nemáš náhodou chuť na krátky pokec?“ A ona náhodou mala. Sympatická žena v rokoch mu nedala košom. Rozhovor nadviazali úplne ľahučko. Preberali sféru kultúry a umenia, blížiace sa Vianoce a mnoho iných zaujímavých tém. Zrazu mladík vyložil svoje karty na stôl. Jazyk sa mu úplne rozviazal. Priznal sa jej. Odkryl svoj dlho utajovaný obdiv k nej – ako k žene.

Úprimne ju to dojalo k slzám. Cítila sa často zbytočne a niekedy dokonca nepotrebne. Muž jej svojím vyznaním vlial do žíl akýsi zázračne fungujúci elixír. Domov už kráčala o čosi svižnejšie a ľahšie. Dnešná zvláštna náhoda okorenila stereotypný spôsob jej života. Zamyslela sa hlbšie nad svojou podstatou a rozhodla sa konečne žiť.