vrabciak

Dlho chodil ako telo bez duše. Trvalo to – takmer celý rok. Zrazu sa mu zdal svet o niečo krajší. Pomaly sa vyrovnáva so stratou milovaných bytostí. Prúd pesimistických myšlienok sa konečne naučil korigovať. Sám vesluje životom. Zvyká si na osamelé rána, na prázdny byt. Konečne pozoruje svet naširoko otvorenými očami. Naučil sa prijímať samého seba. Buduje si svoje vlastné „ja“. Po čase začal vyhľadávať milú spoločnosť. Oprášil staré, dávne priateľstvá. Jeho srdce sa pomaly - pomaličky upokojilo.

So šálkou voňavého čaju často vysedáva na malom balkóniku v objatí voňavých kvetín. Rozhŕňa prúd vlastných myšlienok, modeluje ich do svojskej podoby. V jeho mysli virtuálne figurujú, srdcu blízke osoby. Väčšinu svojho času venuje svojmu malému anjelikovi – milovanému synovi. Pravidelne sa spolu stretávajú. Vymýšľa pre neho bohatý program, nabitý rôznymi zaujímavými aktivitami. Veľmi rád skĺzava do roly malého chlapca a spolu so synom vypĺňa svoje dávne, nesplnené sny.

Muž s výzorom Don Juana, ukrýva hlboko v sebe ľahko zraniteľnú dušu. Vlna nádeje k nemu vystiera svoju krehkú ruku a pozýva ho do tanca s novou životnou etapou...