vrabciak

Udalosti sa na ňu nakopili, ani sa nestihla spamätať. Každodenný stres, nervozita a psychická labilita sa začali postupne odrážať na jej správaní. Osamotená, nikým nechránená, bola vydaná napospas krutej životnej realite. Takmer každý deň vyronila množstvo slaných sĺz, ktoré u nej fungovali ako záchranný pás. Ventilovala nimi svoje všadeprítomné každodenné problémy. Ničili jej život aj v práci, ktorú nekonečne milovala. Zdolávala ich ťažko. Uberali jej nesmierne množstvo síl. Každý večer sa  aspoň na chvíľu schúlila do svojho milovaného kresla. Neskôr s čistou mysľou začala meditáciu. Malá izba rozvoniavala sviežou vôňou citrónu. Po kvapkách jej vlievala  do duše pozitívnu energiu. Len vďaka nej zdolávala pracovné prekážky, spory a každodenné žabo-myšie vojny. Svoju myseľ nasmerovala k dobru a situáciám, ktoré jej aj ostatným prinášali len radosť a šťastie. Pochopila, že jej fungovanie na tomto svete je časovo obmedzené, preto si ho nemienila ďalej znepríjemňovať. Rozhodla sa žiť ďalej pre silu každého okamihu a plnými dúškami prijímať všetko, čo jej prítomnosť prinesie.

Konečne pochopila silu svojej jedinečnosti. Uvedomila si, svoje právo -  zredukovať všetky negatíva, ktoré jej sťažujú cestu životom. Svoju minulosť pomaly ale isto zahaľovala hustou, sivou a nepriehľadnou  hmlou. Spomienky na ňu však prichádzali vždy nesúrodo a dokázali nepríjemne pichnúť pri srdci. Statočne ich prekonávala. Sama si naordinovala dennú dávku liečivého smiechu. Obklopila sa skutočnými priateľmi. S nimi bol svet oveľa krajší. Konečne prišli svetlejšie dni. S pribúdajúcim denným svetlom sa presvetľovalo aj jej poranené vnútro. Jej tvár znovu znežnela. V smutných hnedých očiach opäť zahoreli tie známe ohníky, ktoré zahoreli vždy vtedy,  keď prežívala svoje šťastné obdobie. Začal sa nový boj o šťastie...