vrabciak

 

 

Celú noc znova hľadel na holú stenu. Pozeral pred seba a zúfalo premýšľal. Nutne sa potreboval odraziť.  Jeho myseľ ustavične pracovala na plné obrátky. Doslova ako puzzle začal skladať svoj nevydarený život odznova. Vytrvalo vyhľadával svoje dávne dôležité kontakty. S vervou sa odhodlal vybudovať svoj skutočný domov. Bol si vedomý toho, že zbytočne premárnil dlhý čas. Mal ju neustále pred očami. Chcel všetko napraviť. Dlhoval jej to. Cítil sa pre ňou previnilo. Plný neúprosných výčitiek, bol presvedčený, že nikdy nie je neskoro. Nedokázal pochopiť ako mohol prehliadnuť jej nezvyčajnú nehu, milotu a pracovitosť. A predsa sa to stalo.

Teraz si však už bol istý. Vedel, že postupuje správne. Hriechy minulosti ho ukrutne boleli, no rozhodol sa navždy ich zahrabať do minulosti. Nie, už nikdy sa nebude vracať späť. Pohne sa dopredu.

Pre svoju novoobjavenú lásku bol pripravený na zdolanie akýchkoľvek prekážok. Jeho srdce mu navrávalo, že tento krát mu je srdcový kráľ plne naklonený. Dňom i nocou premýšľal ako uskutočniť dávny sen. Rozvážne sa pustil do skladania konečnej verzie svojej životnej mozaiky. Jej posledný model mu ponúka pokoj, rovnováhu a nekonečný mier v jeho ubolenej duši...