vrabciak

Zavše snívala s otvorenými očami. Pohodlne sa usadila do obľúbeného kresla. Z hrnčeka sa jemne parilo. Voňavý čaj spríjemňoval celkovú atmosféru. Žiara soľnej lampy nežne oblizovala jej pravé líce. Jemne privrela oči a zavŕtala sa hlbšie do teplej deky. Snažila sa na nič nemyslieť. Postupne vypínala všetky zmysly. Na tvár jej zasadol jemný úsmev. Vyzerala pri ňom tak zraniteľne krehko.

Zrazu ležala na zelenej lúke, bohato posiatej pestrofarebnými kvetinami. Vždy milovala lúčne kvety. Pôsobili na ňu mámivo. Nazbierala ich za plnú náruč a nežne pohládzala ich zamatové lupienky. Pozorne ich položila na ešte orosenú trávičku. Jej čokoládovo sfarbené oči zaujal pár nezbedne poletujúcich motýlikov. Čarovný svet prírody ju vždy nesmierne fascinoval. Milovala všetku prirodzenú krásu okolo seba. Vždy ju priam hltala svojím hladným, zvedavým pohľadom.

Z CD prehrávača zazneli prvé mámivé tóny relaxačnej hudby. Predstava lúčnej scenérie bola tak úplne dokonalá. Ticho skúmala nezbedného čmeliaka, poletujúceho z kvetu na kvet. Prizerala sa s akou noblesnou ľahkosťou zvláda svoj let. Pritom očkom pozorovala blankytnú oblohu s malými obláčikmi. Postupne vytvárali zaujímavé tvary, pripomínajúce rozmazané kontúry konkrétnych vecí, ba dokonca sa medzi nimi rysovali obrysy rozkošných zvierat. Okolitá príroda ju úplne pohltila. Na chvíľu ju vtiahla do zvláštneho, imaginárneho sveta. Mozaika príjemných pocitov tak oblažila smutnú, osamelú dušu...