vrabciak

 

Každý večer s Tebou vediem fiktívny rozhovor. Je dôverný. Vzájomne poznáme svoje bolesti i malé radosti, ktoré nám náhle zablúdili do našich životov. Snažíme sa zabudnúť na všetko čo sa nám stalo. Zatiaľ sa nám príliš nedarí. Prešiel rok a z bolesti ubudla len nepatrná časť. Sme čoraz viac hĺbavejší, vnímavejší k svojmu okoliu. Citlivosť sa stala hlavnou dominantou nášho bytia. Vzájomne otvárame svoje vnútro. Monitorujeme minulosť , no myšlienky na ňu zostávajú v pamäti a doslova nahlodávajú naše duše.

 

„Myslím na Teba,“ sú slová, ktoré vzájomne pohládzajú načas zlomené ego. Vzájomný tlkot našich sŕdc nás posúva vpred. Vlial si mi neuveriteľne veľa síl ani si to neuvedomuješ. Z Tvojich, citlivo sformulovaných slov, sála vždy množstvo pozitívnej energie. Tvoje nádherné metafory prežiarili moje vnútro. S detskou nedočkavosťou čakám na vety, plné poetiky. Máš výnimočnú dušu, hoci Ty sám si to neuvedomuješ. Životom poučený hľadíš na svet triezvym pohľadom. Rozdávaš pokoj a prinášaš novú nádej. Stal si sa poslom a jediným svedkom zrodu môjho nového života. Do ucha nepriamo šepkáš  teplé slová útechy. Na základe nich moje fiktívne rozhovory s Tebou smerujú k úspešnej budúcnosti.

Si mojou bútľavou vŕbou, mojím spovedníkom i poradcom. Ďakujem Ti za všetko, čo pre mňa robíš. Vyslovujem Ti úprimnú vďaku za Tvoju nesmiernu toleranciu a nezištnú ochotu zdieľať so mnou životný zlom, ktorý ma našiel nepripravenú. Si môj skutočný priateľ.