vrabciak

Spala nepokojne. Znovu sa ozvalo jej choré srdce. Vlastne svoj zhoršujúci sa zdravotný stav začala pociťovať po presťahovaní sa na dedinu. Až od svojej sedemdesiatky začala brať lieky na úpravu ustavične kolísajúcemu tlaku. Napriek tomu cítila, že jej sa jej priťažilo. Pár dní po sebe sa to zopakovalo. Rozhodla sa, že už musí lekárke prezradiť svoje problémy. Áno, hneď ráno. Ležala takmer nepohnute a statočne odolávala silnej, neodznievajúcej bolesti. Pred zvráskavenými očami sa začal pomaly odvíjať jej celoživotný príbeh.

Vyrastala na malej dedinke v blízkosti okresného mesta. Narodila sa ako najmladšie, v poradí trináste dieťa. Ako malé dievčatko si čo to pamätala z čias vojny. Zo všetkých súrodencov jej zostala už len strašia sestra. Stretávali sa, no návštevy s narastajúcim vekom ustavične redli. Na svoj uplynulý život začala spomínať s veľkou dávkou nostalgie. Vydávala sa ako dvadsaťročná. Postupne sa jej narodili štyri dcéry. Prvým veľkým otrasom bola nepredvídaná a rýchla manželova smrť. Mladá 38 ročná vdova zostala sama. Urputne sa snažila ako najlepšie vedela vychovať zo svojich detí to najlepšie. Podarilo sa jej to. Vyrástli a postupne si všetky založili vlastné rodiny. Starnúca žena ostala bývať s jednou z nich. Začlenila sa do rodiny a prednostne pomáhala so všetkým: opatrovala im deti, nakupovala, žehlila, upratovala... Prispievala dcére aj finančne, resp. všetky svoje financie vynakladala do rodiny, ktorú si dobrovoľne vyvolila za tú svoju. Jej panelákový trojizbový byt po čase mladej rodinke prestal vyhovovať. Hlavne zať túžil po väčšom majetku. Naletela im. Vzdala sa bytu, spolu ho predali a utŕžené peniaze nechali iba pre seba. Zabudla milá sestra na svojich súrodencov, unáhlene s manželom peniaze zainvestovali do kúpy pozemkov. Ako bonus si milý zať prikúpil bager a začal vo veľkom podnikať. Vrhol sa na stavebné práce. Z jedlom rastie chuť. Rodinka si zakúpila novučké auto, nábytok i starší dom na vidieku. Presťahovali sa neďaleko mesta.

Až teraz si spomenula, na ich medové reči, týkajúce sa jej opatery v prípade jej staroby alebo choroby. Teraz dochádza stará žena na to, kto jej v skutočnosti najviac pomáha, kto stojí za ňou a pri nej, vo chvíľach nepohody a naozajstných starostí. Pomaly sa jej otvárajú oči. Tuší, že na nápravu svojho nesprávneho rozhodnutia je už neskoro. Nemá už nič len svoju schátralú telesnú schránku. Majetok rozdala ešte za života. Čoraz častejšie ju trýznia výčitky svedomia, čo po nej zostane jej odvrhnutým trom dcéram. Uvedomovaním si boľavej skutočnosti, srdiečko neposlúcha čoraz viac a viac. Zrazu sa nemôže sa nadýchnuť. Zúfalo hmatá po telefóne a vyťukáva číslo svojej najstaršej ratolesti. Telom jej prebehne nepríjemná triaška.

„Áno, mami? Je Ti zle? Potrebuješ pomoc?“ zaznieva naliehavo na opačnej strane slúchadla. Najstaršia dcéra je lekárka a mama jej volá už len keď niečo potrebuje. Smutné zistenie.

„No veľmi to bolí, kdesi pri srdci ma pichá!“ Zahanbene ševelí matka.

„Mamuľka, zbaľ si potrebné veci, o chvíľu som pri Tebe. Musíš ísť do nemocnice. Nenechám Ťa len tak napospas bolesti. A neboj sa, bude lepšie,“ počúva chlácholivý hlas dcéry a slzy sa jej rinú z unavených očí...