vrabciak

Pracovný týždeň sa pomaly končil. Bol už štvrtok. Práca jej išla ako vždy od ruky. Hotové projekty, uložené na kraji stola, lahodili jej spokojnému pohľadu. Slastne sŕkala horúcu čokoládu – svoj obľúbený voňavý nápoj. Pomaly sa blížila desiata hodina. Do dverí rozšafne vstúpil jej mladší kolega. Vniesol do kancelárie plnú nošu životnej energie. Muž vždy veselý, plný života - pískajúc si vošiel do svojej vedľajšej miestnosti. Zapol PC. Naraz obidve miestnosti vyplnila hlasná, no príjemná melódia. Jej čarovné tóny sa šírili a rovnomenne vypĺňali ich neveľký priestor.

Zrazu takmer nebadane pristúpil k jej stolu. Položil na stôl veľkú bonboniéru. Začudovala sa. Nemala žiaden sviatok. Otočila k nemu svoju zvedavú tvár. Usmial sa. Na jej nevyslovenú otázku hneď pružne zareagoval: „Posiela ti to moja manželka. Len tak ako maškrtu.“

Ostala úplne zaskočená. Malá pozornosť príjemne pohladila dušu. Srdečne poďakovala.  Neočakávaný darček milo prekvapil. Vnútro jej zalial príjemný pocit. Bol malým dôkazom ešte nevymretých ľudských citov. Sladké prekvapenie jej tak ozvláštnilo, inak úplne obyčajný, všedný deň.