Často sa uchyľovala sa k modlitbám. Každý deň vstupovala do božieho chrámu. Stal sa jej útechou a útočiskom. Tam v tichu rozoberala, vo svojej unavenej mysli, všetky protichodné pocity, ktoré sa v nej klbčili. Posvätné miesto v nej postupne prebudilo nádej v nápravu. Prešiel krátky časový úsek a naozaj sa všetko razom skončilo. Matka náhle zomrela. Prežila ju jej panovačná, zostarnutá matka. Životné podmienky sa Natálii začal od základu meniť. Stále však pociťovala obrovské výčitky. S láskou chodievala na jej hrob a odriekala prosebné modlitby. Neraz jej pritom z očí vybehli slzy hanby a skrytých výčitiek.
Natálka ďalej dôsledne skrývala svoj žiaľ. Minulosťou doráňané žieňa sa až po roku samo odhodlalo k zmenám. Teraz už bola skalopevne rozhodnutá. Svoju životnú mozaiku si vybuduje konečne podľa seba. Začne žiť odznova a nikdy si nedá nikým zasahovať do vlastnej životnej cesty.

Komentáre
Vrabček
Belívko,
pre Natálku
ked duša ranená je,bitá..chrám tíš,pokoj skýta..a treba nájst silu-žit a nechat si na matku len spomienku milú..
tých okolo nezmeníš..nutné a dobré je..ked v SEBA uveríš..
v myšlienkach Natálke posielam tú silu-pozdravuj-neznámu milú..
Radosť,
vrabčiak
Rodina,Vrabčiak,
Milá Vasilisa!
Vyfack-naiv ,