vrabciak

Jej kroky smerovali ako vždy do práce. Hlavu mala sklonenú. Odolávala silnému chladnému vetrisku. V noci sa zmenilo počasie. Teplota vzduchu znova klesla asi o desať stupňov. Už štvrtý deň zápasila s tupou bolesťou hlavy. Opakuje sa jej to pri každej poveternostnej zmene. Zrýchlila tempo, aby stihla tradičný autobus. Našťastie si našla miesto na sedenie. Zatvorila oči a snažila sa na ňu nemyslieť. Trpezlivo ju zaháňala ju do úzadia. Nedarilo sa jej to. Asi s tým nič nenarobí, musí to vydržať.

Ticho vkĺzla do kancelárie. Nabrala čerstvú vodu. Vzala do ruky kanvicu a zaliala liečivý zelený čaj. Na kávu nemala vôbec chuť. Na chvíľočku zašla za svojím šéfom. Nemala to robiť. Vychrlil na ňu celú spŕšku kritických slov, samozrejme zvýšeným hlasom. To všetko len preto, že sa akosi nepochopili. Pri bežnom rozhovore asi pred dvoma týždňami zaznela možnosť výmeny niektorých relácií. Nebrala to ako fakt, ktorý už začal platiť. Podľa neho mala byť dávno zaznačená v programovom kalendári. V šéfovej hlave to bola už vybavená záležitosť. Dnes sa celá vec vyhrotila. Jeho nekontrolovaný výbuch zlosti ju upozornil na niektoré kuriozity, ktoré zazneli z jeho úst. Dosť ju to zarazilo. Otočila sa na opätku a zmätená odišla. Nechala znovu vinu ležať na svojom chrbte. Oči jej zaliali slzy. Smútok jej zastrel aj tak boľavú dušu. Stále sa nenaučila odrážať ataky ľudí, ktorí ju zraňujú a chcú jej ublížiť. Tíško sa stiahla do vlastnej ulity. Celý deň mlčky vykonávala svoju každodennú prácu.

Neustále jej prebiehali mysľou vety: Musím sa začať správať inak. Musím sa brániť. Po dlhšej úvahe došla nato, že problém má jej šéf a nie ona. Pomaly nezvláda situáciu. Pracovné povinnosti sa mu začali kopiť, a tak je zúfalý. Blížia sa Vianoce a s nimi množstvo akcií. Znova treba vytvárať špecifické relácie, plné lásky, porozumenia a nežnej krásy. Prebehne množstvo mimoriadnych koncertov i iných zimných podujatí. Najprv to ale treba dôkladne zorganizovať. Došla na to, počúvajúc šéfove pracovné telefonáty... Manažérska práca mu vôbec nesedí. Je to človek predovšetkým tvorivý. Tak mu to ranné intermezzo skúsi prepáčiť.

Sme predsa ľudia a každý máme právo na omyly a nejaké tie výbuchy. V duši však predsa len pocítila krivdu...