vrabciak

Nemocničná posteľ zrazu zívala prázdnotou. Deti si svoju milovanú mamu vzali  domov. Jej statočný život sa chýlil ku koncu. Cítila to. Preto ich o to sama požiadala. Túžila skonať v objatí svojho domova. Bola to žena vnútorne, čistá s okolím vyrovnaná. Splnila sľub, ktorý kedysi dala svojmu manželovi. Pochovala ho pred necelým rokom. Bez neho sa jej život zdal prázdny, zbytočný a pustý.

Hneď po manželovom pohrebe začala chorľavieť. Rozbolelo ju jej choré srdce. Zomierala pokojne obklopená deťmi. Vlastný smútok ju zabíjal veľmi pomaly. Po necelom polroku sa po prvýkrát ocitla v nemocnici. Odpor k nej pociťovala už od svojho útleho detstva. Ako dieťa totiž strávila v nemocničných útrobách celé mesiace. S príchodom zimy zakaždým trávila dlhé dni a týždne v nevrlej nemocničnej posteli. Časté angíny v jej tele vyvolávali opätovné zápaly pľúc. Tieto peripetie so zdravím ju sprevádzali celý život.

Milá a vždy priateľská žena bola ukážkovou matkou. Spolu s manželom sa podpísali pod skvelú výchovu dvoch synov a jednej dcéry. Ich tri deti tvorili nerozlučné trio. Až postupným dospievaním sa ich životné cesty začali pomaly rozchádzať. Ochota pomôcť však nikdy medzi nimi neprestávala fungovať. Milovali spoločné rodinné akcie i návštevy u svojich drahých rodičov. ich stretnutia boli vždy plné lásky a súdržnosti.

Po smrti otca sa ich návštevy u mamy ešte znásobili. Traja súrodenci si vymysleli dokonalý plán. Všetci sa u mamičky striedali, v snahe zabrániť pocitu jej náhlej osamelosti. Ich snaha bola úžasná, mamka aj napriek tomu začala chradnúť. Jej srdečný smiech sa vytrácal, častejšie sa u nej zjavoval nedefinovateľný smútok za životným partnerom i priateľom – jej manželom.

Stará žena bola pripravená opustiť pozemský svet. Tešila sa stretnutie so svojim drahým. „Konečne zasa spolu...“ šepkali tíško jej meravé pery. Odišla navždy a s úsmevom. Prežila nádherný rodinný život plný lásky aj obety.

Nad rodičovským hrobom zostali stáť traja súrodenci. Smutné tváre im vyštípal silnejúci mráz, ale v ich srdciach horela láska k milovaným rodičom. Rozlúčili sa letmými bozkami na líca a podaním ruky. Stál sa symbolom ich súrodeneckej súdržnosti. Na čerstvý hrob tíško padal sneh. V ich očiach sa usídlil pokoj...