vrabciak

Túlal sa väčšinou sám. Pravidelne sa prechádzal po brehoch blízkeho jazera. Kráčal ticho a smutnými očami sledoval svoje okolie. Pomalú chôdzu si vychutnával. Sledoval prírodu a jej nenápadné zahaľovanie do farebného odevu pastelových farieb. V jej kolorite prevládala žltá a hnedá. Vzduch voňal, vetrík sa rozmarne preháňal po chodníku a naháňal voľne spadnuté listy. Stromy sa knísali, lístie pritom tajomne šuchotalo. Hýrilo farbami jesene. Do nádherného šatu sa odela celá krajina. Rána boli už chladné, a tak si muž vždy vyhrnul golier a hlboko vdychujúc svieži ranný vzduch, prešiel v hlbokom zamyslení svoj zaužívaný úsek. Po každodennej prechádzke sa cítil oveľa lepšie. Jeho štíhle, ohybné telo sa neskôr poponáhľalo domov osviežiť sa horúcim, voňavým kakaom. Zbožňoval ho od malička. Pri jeho omamnej vôni sa v jeho mysli vždy vynoril obraz jeho drahej mamičky. Darmo, kakao v ňom evokovalo matkin obraz dodnes.

Po svojom rannom rituáli očami skontroloval svoj nový, malý príbytok a spokojne schádzal dolu schodmi. Býval v paneláku na treťom poschodí. Výťah zvykol používať len vtedy, keď sa vybral na občasný väčší nákup. Zbožňoval pohyb a schody mu, vzhľadom na jeho mladý vek, nespôsobovali zatiaľ žiadne problémy. Pred domom sa vždy zvedavo poobzeral a vykročil k svojmu štvorkolesovému tátošovi. Auto bolo už staršie. Viazalo ho k nemu však obrovské puto. Bolo to jediné, čo mu zostalo s nevydareného manželského zväzku. Nechcel si ho nechať, no exmanželka nástojila na tom, aby ostalo v jeho vlastníctve. Nevedel to pochopiť. K jeho vytriezveniu však došlo v momente, keď po necelom polroku, hneď po rozvode, sa jeho bývalá žena prevážala v novučičkom mercedese.

Cesta do práce mu trvala pomerne krátko. Podnik, v ktorom pracoval, totiž nebol ďaleko od jeho terajšieho bydliska. Pomaly nadobúdal stratenú duševnú rovnováhu. Odpútal sa od problémov. Začal sa písať jeho nový životný príbeh...