vrabciak

Náhlivo vchádzam do svojho nového, útulného bytu. Konečne som šťastná a cítim sa úplne uvoľnene. Pri dverách už čaká môj milovaný psík. Hlasným štekotom ma úprimne víta. Vyskakuje na zadných labkách ako zdatná cvičená opička. Vytvorilo sa medzi nami zvláštne puto. Skláňam sa k nemu a s veľkou nehou ho beriem do svojej teplej náruče. Malé psíča už netrpezlivo čaká na svoju každodennú prechádzku. Zbehneme teda hneď spolu po schodoch. Zamierime do blízkeho parku. Vždy vyzbrojení hygienickým vrecúškom smerujeme k našim psím kamarátom. Malé, chlpaté labky bežia zrýchleným tempom. Pozorujúc ho, vždy nasadím na tvár neskrývaný úsmev. Môj malý ňufáčik často krát vyzerá akoby bol na baterky. Ružový jazýček vždy rozmarne vyplazí, ušká mu smiešne nadskakujú na strapatej hlávke. Otočí sa, nadhodí malým zadočkom a zašteká. Vždy mám pocit, akoby sa aj on na mňa trochu pousmial. Po očku sleduje, či má paničku nablízku. Skontroluje situáciu a odbieha k svojim známym psím kolegom i kolegyniam. Po takmer hodine veselého šantenia pribehne ku mne. Znova začína vyskakovať. Týmto gestom mi naznačuje, že už chce ísť domov. Rozumieme si spolu aj bez slov.

Zatváram za nami bytové dvere. Konečne vyzúvam topánky a psíčaťu utieram zašpinené labky. Potom má už dovolené cupkať aj po kuchyni. Hneď sa postaví k svojim mištičkám. Hltavo pije vodu. Vzápätí si sadá a svojimi čiernymi očkami ma sústredene hypnotizuje. Prosí si svoje jedlo. Zohrievam mu prídel z mäsovej konzervy a hneď ho s ním aj ponúkam. Vylizuje misku dočista a vbehne do svojho pelechu slastne oddychovať. Malým bytom pomaly pretekajú tiché tóny Gershwinovej melódie. Vnášajú do bytu pokojnú, príjemnú atmosféru. Sediac v obľúbenom kresle, prezerám môj denný prídel došlej pošty. Neskôr zapínam malý televízor, stískajúc v dlani šťavnaté jabĺčko. Sústredene pozerám hlavné večerné správy. Psíča mi vďačne zohrieva moje, väčšinou bosé nohy. Zažínam lampu. Jej tlmené svetlo nás príjemne hladí po tvárach.

Ideálny priestor na jemný pohyb medzi vlastnými myšlienkami. Na chvíľu sa vnáram do svojej mysle. Démoni uvedomenia si vlastného „ja“ mi pomohli vydláždiť cestičku k úniku od dlhej ťažoby. Úplne som sa oslobodila. Konečne nemusím nič predstierať, mám voľnosť a slobodu. Je mi tak úžasne ľahko...