Milujem dážď. Mám pri ňom zvláštny pocit akejsi očisty. Jeho kvapky, akoby zmývali z ľudí špinu a zlo. Priehľadné, sklovité, tíško cupkajú na zem. Niektoré sa rozšantene od zeme odrážajú. Veselo vyskakujú vozvysok. Podľa intenzity dažďa vyčarúvajú nádherné, takmer nepočuteľné tóny. Rada sa pri nich zasnívam. Vypočujem si ich kúzelné melódie. Pomaly sa prenášam do imaginárneho sveta. Po špičkách vstupujem do tajomnej izbietky. Očami sa vpíjam do obľúbenej literatúry. Vôňa čiernej kávy pritom rozvoniava do širokého okolia.
Miestnosť je osvetlená neodmysliteľnou sviečkou. Vonná lampa nežne pohládza moju dušu, svojou nevtieravou vôňou. Príjemné ovzdušie sa okolo mňa ovíja svojimi predĺženými rukami. Nenápadne rozochvieva srdce i dušu... Magické čaro ma celú vnára do svojej mäkkej náruče. Toto vo mne evokuje obyčajný dážď...
Komentáre
hm, aj ja milujem dážď spod terasy :-)
dnes som mu
sem patrim :-)
mily vrabciacik,
Vrabček...