vrabciak

Vo svojich myšlienkach bola vždy s ňou. Svoju mamku veľmi obdivovala. Zažila si vo svojom živote veľa príkoria. Len životné trápenia vystlali jej neľahkú cestu životom. Bola to obdivuhodná žena. Húževnatosť a dobrota ju charakterizovali asi najviac. Vždy sa jej snažila vo všetkom pomáhať. Bola však od nej zo všetkých troch súrodencov najďalej. Cestovala do svojho rodiska už len veľmi zriedka.

Netradične sa rozhodla odisť na Vianoce. Svojím neohláseným príchodom iste všetkých príjemne prekvapí. Najväčšmi sa jej poteší jej milovaná mamka. Konečne ju vyobjíma – zostarnutú, rokmi už mierne prihrbenú. Tieto Vianoce jej vymyslela netradičný darček. Mamička vždy túžila po hojdacom kresle. Snívala o tom, ako sa v ňom bude na dôchodku slastne hojdať. Konečne jej ho kúpila. Nádherné, pohodlné, len a len pre ňu – pre jej milovanú mamu. Starká sa omotá jemnou prikrývkou, zasadne doň a aspoň vtom okamihu si na ňu spomenie - na svoje najvzdialenejšie dievčatko. Aspoň vtedy na jej, vráskami zbrázdenú, tvár na chvíľu zasadne pokojný úsmev.

Odišla od nich ďaleko. Akoby sa reťaz osudu rozhodla, že bude v životných ťažkostiach pokračovať – presedlala do jej života. Aj ona nebojácne čelila viacerým ťažkým životným situáciám. Prechádzala zložitými obdobiami. Neľahké problémy okorenili jej svet. Vo všetkom sa snažila svoju matku napodobňovať. Rozdávala okolo seba, vľúdnosť, lásku, pokoj i smiech. Aj napriek svojej dobrote zostávala často osamotená a okolitým svetom nepochopená. Nezlomilo ju to. Kráčala stále vpred v ústrety ďalšiemu osudu.