vrabciak

Čakáreň bola úplne preplnená. Malé i väčšie ratolesti pobehovali po neďalekej, dlhej chodbe. Pár z nich vystrašene sedelo pri svojich rodičoch. Ubolenými, slzavými očkami tichučko pozorovali okolitý svet. Dvere ordinácie sa otvárali takmer sporadicky každých 10 minút. Znovu tu bola zima a s ňou úplne samozrejmé choroby. Najčastejšie sa opakovali: angína, virózy, chrípka a iné tradičné detské ochorenia.

V kúte miestnosti sedela čudná dvojica. Vychudnutý muž neurčitého veku, pohládzal po vlasoch malé, chutné dievčatko. Sedelo pokojne na sedadle. Jeho tvárička prezrádzala prítomnosť horúčky. Apaticky spustené ruky sa iba občas dotkli kolien svojho dospelého sprievodcu. Takmer po hodine prišli na rad aj oni. Vstúpili do ordinácie. Steny ich náhle oslepili svojou belobou. Muž zahlásil meno, adresu a popísal zdravotné ťažkosti svojho, milého, útleho dievčatka. Vyzlečené do pol pása už pokorne čakalo na samotné vyšetrenie. Lekárka diktovala názvy liekov sestričke do receptu. Malá slečna, už oblečená, upierala svoje modré očká na svojho sprievodcu. V tom okamihu netúžila po ničom inom ako po teplej postieľke.

O malú chvíľu obidvaja kráčali spoločne z kliniky. Ich kroky smerovali rovno do blízkej lekárne. Našťastie zívala prázdnotou. Muž vybral potrebné medikamenty. Mierili k neďalekému sídlisku. Hneď prvý panelák, ktorý im skrížil cestu, bol ich dočasným domovom. Tu bývala zvláštna dvojica. Osamelý muž a malé, milé dievčatko s rozkošnými vrkôčikmi. Mamička odišla na dovolenku a už sa viac nevrátila. Ponechala ich samotných napospas osudu.

Prebíjali sa životom spoločne. Spočiatku im bolo veľmi ťažko. Neskôr doslova famózne zvládali spoločné, životné peripetie. Dievčatko bolo školopovinné. Malá piatačka mala vždy výborný prospech. Učila sa nesmierne rýchlo. Učivo zvládla vždy ľahko. Len v čase keď ju krkavčia matka zanechala, mala obrovské problémy. Nevedela sa učiť, nič okolo seba nevnímala. Neustále tíško fňukala. Smutné očká mala zahľadené do diaľky. Osamotene prekonávala obrovský žiaľ. Mužova láska spočiatku nestačila. Nepomáhala vyplniť obrovskú prázdnotu. Až neskôr splynuli ich srdcia v jedno silné, čarovné, ľudské puto.