vrabciak

Prípravy vyvrcholili. Auto sa pomaly zapĺňa. Víkend začína sľubne. Slniečko smelo vykúka spoza miniatúrnych mrakov. Vetrík sa síce rozmarne pohráva so stromami, ale ich iba jemne hladí po rozjasnených tvárach. Chceli starú mamu prekvapiť. – Vymysleli pre ňu víkend. Ani len netuší kam sa na nastávajúce voľné dni vyberú. Tíško sedí v aute a snaží sa rozlúštiť ťažkú hádanku. Míňajú osady, dedinky i mestá. Prešli už pár kilometrov a kúsok za ďalším mestom spomalia. Zastavili pred nejakým rančom. Nádherne umiestnený penzión im doslova vyrazil dych. Objala ich všadeprítomná zeleň. Striekajúca fontána dotvárala skvelú scenériu.

Všetci štyria vystúpili a zvedavo obzerali krásne okolie. Zbadali jazdecký areál. Po parkúre hrdo klusal statný vraník. Využívajú ho tu na liečbu tzv. hipoterapiu. Potrebuje ju aj ich synček – dvojročné chlapčiatko. Zvedavo na koníka zazeral a úsmev mu v okamihu ozdobil jeho roztomilú tváričku. Dieťa je občas zasnené, ale veľmi vnímavé a nesmierne citlivé. Vyžaduje si 24 – hodinovú starostlivosť, ktorá je veľmi vyčerpávajúca. No stačí len jeho jediný úprimný úsmev - únava sa stráca a kolotoč starostí sa rozkrúca znova a znova. Jeho šibalské ohníky v belasých očkách odzbroja každého. Je veľmi vytrvalý a neúnavne vymýšľa všakovaké huncútstva. Dnešný neobyčajný deň, plný prekvapení ho úplne odrovnal. Obohatený zážitkami – doslova dobrovoľne zapadol do postieľky.

Jeho stará mama v tichu noci vo vedľajšej izbe premýšľala o prežitých chvíľach voľna, plného lásky. Nádherne prežitý deň ju naplnil pokojom. Pocítila uvoľnenie. Potešilo ju poznanie, že má v svojich deťoch ozajstnú oporu. Je to pre ňu to najdôležitejšie v živote. Rada by im s malým pomohla. Je jej nesmierne blízky, cíti jeho ustráchanú dušičku, ktorá vysiela nesmelé signály volajúce po vrúcnom objatí. Ticho zatvorila oči a zaspávala s dobrým pocitom, že mu bude ešte nablízku. Je veľmi uzavretá a svoje pocity nedáva veľmi najavo, a tak chvíľky plné šťastia si schováva pre seba ako do trezora. Sú pre ňu cennejšie ako akékoľvek svetské bohatstvo. Dnes sa cítila byť opäť potrebná a pre vnuka veľmi dôležitá, To ju naplnilo pocitom šťastia a radosti, dodávalo potrebný elán do ďalšieho života.

„Klop, klop.....“ Niekto je za dverami. Otvára ich. Je ráno. Jej útulnú izbičku razom zaplní veselý detský džavot. Prišiel za ňou syn i s vnúčikom, zavolať ju na raňajky. „Aký bude ten dnešný deň?“. Predsa úplne v lone prírody, plný nových pocitov – pohody. Vybrali sa prechádzku po blízkom okolí. Prezreli si starý drevený mlyn, absolvovali potulky tajomnými lesnými cestičkami, krásny relax pri čarovnom malom jazierku. S obrazom nádhernej prírody sa vrátili a uložili chlapčiatko na povinný odpočinok.

Stará mama sa zatiaľ vytratila s izby a tichučko si sadla na starú drevenú lavičku. Pred očami sa jej premietol film plný harmonického súžitia koní s prírodou. Ich ladné pohyby priam zapadali do nádherného živého obrazu. Pomaly sa pásli na šťavnatej zelenej trávičke. Sem-tam zaryli do zeme, alebo zakmitali bujným chvostom. Šum lístia neďalekých stromov vykúzlil neopakovateľnú čarovnú atmosféru, nabádajúcu zosúladenie myšlienok k dokonalej súhre s jej osamotenou dušou. Po necelej polhodinke sa objavili na cestičke už jej deti. Malý vnúčik nahodil svoj šibalský úsmev a nežne sa k nej privinul malými detskými rúčkami. „Hurá, v ústrety novým dobrodružstvám!“

Nastal čas na poludňajšiu siestu s ľadovou kávou v blízkej reštaurácii na vode. Perfektná obsluha a široký výber, sympatický a milý personál umocnil v nich pocit spokojnosti. Cestou späť zazreli mohutný storočný strom s magickou bútľavinou vo svojom strede. Pár zaujímavých záberov obohatilo ich nemalú zbierku do rodinného albumu – zachová im živú spomienku.