vrabciak

Termín jeho príchodu domov sa nezadržateľne blížil. Veľmi sa tešil na svoju milovanú manželku, dcérky i novopostavený dom. Bol vyložene rodinný typ. Štefan – nenápadný muž s hlbokým pohľadom a veselými čokoládovými očami. Domáci kutil, pracant, správny chlap aj do nepohody: tieto všetky atribúty na neho sedeli ako uliate. Každý deň svojho pobytu v cudzine spomínal na svoju milovanú rodinu. Všetko robil kvôli nim. V zahraničí postupne získaval potrebné financie na dokonalú zábezpeku svojich najbližších. Pritom mu tak veľmi chýbali. Vyše dvoch mesiacov necítil manželkinu zamatovo-hladkú pokožku, nehladil jej neposlušné polodlhé vlasy. Sršala vždy temperamentom a vyžarovala do svojho okolia množstvo energie. Z dvojice bol on tým, tichším spoločníkom. Oddane sa podriaďoval jej vedeniu v ich spoločnej domácnosti. So svojou dvoma dievčatkami to mal veľmi jednoduché. Milovali ho, ba dokonca zbožňovali svojho ocka. A mali veru prečo. Tatko im dal všetko, čo im videl na očiach. Svojim dcérkam nedokázal nič odoprieť.

Štefan si vzdychol. Čakala ho ešte cesta do Mníchova. Až odtiaľ jeho kamión nasmeruje na slovenské cesty. O dve hodiny z rádia zazneli Jemné melódie a na perách mu už sedel ľahký smiešok. Cesta mu rýchlo ubúdala. V mysli si premietal svoje zvítanie a tešil sa na domáce pohodlie. Na sedadle vedľa neho trónila veľká cestovná taška, plná precízne zabalených menších i väčších balíčkov. V nich sa ukrývalo množstvo pozorností, ktoré na svojich cestách pre svojich blízkych nakúpil. Števo rád rozdával úsmevy. Zo všetkého najviac mal radosť z momentov, kedy videl svoju rodinku šťastnú a spokojnú. Pomaly na neho padala únava. Spozornel. Na najbližšej čerpacej stanici zaparkoval svoje vozidlo a dal si krátku prestávku. Doprial si silnú kávu s cigaretou a až potom sa rozhodol pokračovať v ceste.  Zregenerovaný krátkou pauzičkou pokračoval do cieľa svojej dlhej cesty. Ani si nestihol uvedomiť a úspešne zdolal jej zvyšok.

Znenazdajky sa ocitol pred milovanou bráničkou ich domu. Štekot ich domáceho maznáčika bol pre neho tou najkrajšou uvítacou piesňou. Pohladil svojho štvornohého kamaráta, poškrabkal ho pritom za uškom, a namieril svoje kroky na verandu. Nestihol stlačiť kľučku a do náruče mu vletela Janka, mladšia z dievčat a úprimne ho vyobjímala. Potešil sa a pomalým krokom pokračoval do hlbín domu. Náhlivo si vyzul topánky, vhupol do papúč a už si umýval po dlhej ceste ruky v priestrannej novučičkej kúpeľni. Náhlivo vošiel do obývačky a zostal zarazene stáť.

Mali návštevu. Manželkin zvonivý smiech sa niesol celým domom. Bola šťastná a usmiata. Priam visela neznámemu mužovi na perách. Evidentne sa výborne bavila. Štefan hodil pohľad na napoly vypitú fľašu drahej whisky.

Zostal stáť ako priklincovaný. Nechápal, čo to  má všetko znamenať. Manželka si ho stále nestihla všimnúť. Až v momente, keď ju cudzí muž na jeho príchod upozornil, stihla sa otočiť:

„Ahoj, Štefan, vitaj! Čakala som Ťa až zajtra. Asi som to zasa poplietla? Ako vidíš, prekvapil si ma. A možno to bude takto aj lepšie. Aspoň Ti nemusím nič siahodlho vysvetľovať,“ pozrela pritom na svojho sediaceho spoločníka.

„To je Pavol, môj milenec. Chcela som Ti to povedať už dlhšie.“ Náhle stíchla. Čakala na reakciu.

Radosť z príchodu domov z neho razom vyprchala. Bol v šoku. Nohy mu náhle oťaželi, nezmohol sa na slovo. Nechápavo hľadel pred seba a obraz nevernej ženy sa pomaly menil na veľkú, bielu machuľu.

Mal závrat. Rýchlo sa otočil a vyšiel z izby. Hneď sa ho ujala dcérka Janka a odviedla ho do svojej izby. Neprestávala ho objímať a zároveň chlácholiť. Z očí mu vytryskli horúce slzy sklamania. Celá udalosť sa mu javila ako neskutočný, zlý sen. Tak veľmi sa snažil, všetko, čo kedy robil, robil pre svoju rodinu... Toto má byť výsledok jeho snaženia? Celý život si premietol pred očami, nechápal, kde pochybil. Jankine štíhle prsty zatiaľ opatrne zotreli jeho slané slzy. Jej ruky úprimne hladili. Ich lásku cítil na svojich mužných ramenách...